BANKOVáSúSTAVA

1、PAGE PAGE 15 BANKOV SSTAVA(Ing. Kmeov Jana)Defincia BSDruhy BSVvoj asasn stav BSLegislatva: Zkon . 566/1992 oNBS Zkon . 483/2001 o bankch Zkon . 310/1992 ostavebnom sporen Zkon . 202/1995 Devzov zkon Zkon . 118/1996 Zkon oochrane vkladov Zkon . 510/2002 oplatobnom styku Zkon . 566/2001 ocennch papie

2、roch Zkon . 747/2004 odohade na finannm trhomNiektor zkony boli novelizovan.Bankov sstava (BS) je sstava bnk psobiacich vdanom tte, vdanej ekonomike.Me by:Jednostupov centralizovan ( uplatuje sa vnetrhovch prkazovch ekonomikch)Dvojstupov- decentralizovan ( uplatuje sa vtrhovch vyspelch ekonomikch, m

3、nohokrt je jej vznik podmienen politickmi zmenami uns). Je tvoren centrlnou bankou akomernmi (obchodnmi) bankami.Vvoj asasn stav bankovej sstavy SlovenskaPremena BS Slovenska na BS trhovej ekonomiky sa zaala ete vrmci eskoslovenska. Meme ju rozdeli na tri stupne:prv stupe reformy od 1.1.1990 do 1.2.

4、1992 zmeny boli vemi umiernen, musme si uvedomi, e 17.11.1989 dolo k nenej revolcii“ ansledne kpostupnmu zniku prkazovej ekonomiky. Trhov mechanizmus sa vak nedal zavies ihne bola nevyhnutn zmena vlastnckych prv, usporiadania ttu vznik novch ministerstiev avytvorenie podmienok pre vznik vonej konkur

5、encie. Preto aj dvojstupov BS“ nemohla zaa fungova ihne, ale postupne sa vytvrali podmienky pre jej pln fungovanie. Preto aj rozdelenie jednostupovej BS na dvojstupov bolo len formlne azriaden centrlna banka si ponechala nzov predchdzajcej banky zcentralizovanho systmu BS (ttna banka eskoslovensk).

6、Zrove vzniklo prvch sedem obchodnch bnk.druh stupe reformy - od 1.2.1992 do 31.12.1992 predstavoval radiklnejie zmeny BS. Prijali sa nov zkony Zkon . 21/1992 obankch aZkon . 22/1992 oBS, ktor nadobudli innos 1.2.1992. Zkon 22 vymedzil postavenie ainnos centrlnej banky BS, jej prvomoci, vzah kvlde ak

7、ostatnm bankm, stanovil priame anepriame nstroje menovej politiky. Zkon 21 vymedzil postavenie ainnos obchodnch bnk, povolil pobokm zahraninch bnk realizova vlastn bankov obchody astanovil iaston privatizciu finannch stavov.tret stupe reformy od 1.1.1993 bol podmienen rozdelenm eskoslovenskej republ

8、iky na dva samostatn tty R aSR. Tmto aktom zanikla BS anamiesto nej vznikla NB aNBS. Postavenie ainnos NBS vymedzuje zkon . 566/1992 oNBS. Zkon . 21 zostal vplatnosti abol viackrt novelizovan. Pre toto obdobie je charakteristick vznik novch intitci SR, avak peniaze sa daj naalej pouvali eskoslovensk

9、. Aby sa vymedzilo ich pouvanie len pre zemie R alebo SR, bolo potrebn bankovky oznai. Stalo sa tak 8.2.1993 tento de sa nazva dom menovej odluky, ke obyvatelia SR priniesli vetky bankovky vhotovosti do bnk, kde ich zamestnanci banky oznaili kolkom SR atm vymedzili ich pouitie len na zem SR. Podobne

10、 postupovali aj esk banky, ktor oznaili bankovky eskm kolkom. Takto okolkovan bankovky platili na zem oboch ttov do konca roka 1993 aod 1.1.1994 sa zaali pouva nov slovensk bankovky amince (tlaen boli na Malte). Centrlna bankaCharakteristika CBNstroje CBlohy CB (ciele)Organizan truktra CBCharakteris

11、tika CBVznikla na uritom stupni ekonomickho vvoja. Spravidla je vo vlastnctve ttu. Vo svojich rozhodnutiach mus by o najviac nezvisl od vldy aMF SR. Je bankou bnk abankou ttu. Bankou bnk preto, e vedie ty komernch bnk, predva alebo nakupuje od nich vybran cenn papiere.Bankou ttu preto, e vedie et tt

12、neho rozpotu (prjmov avdavkov ty R, ty ttnych fondov, ttnych rozpotovch organizcii aalch subjektov, ktor hospodria sprostriedkami poskytnutmi zo R). Je aj emisnou bankou, lebo vydva emituje bankovky, cenn papiere. NBS je prvnick osoba ( pri nakladan svlastnm majetkom sa sprva ako podnikatesk subjekt

13、), nezapisuje sa vak do obchodnho registra anie je komerne orientovan. Je nositekou menovej politiky, pri realizcii ktorej pouva sstavu nstrojov, ktor lenme na:sstava priamych nstrojovsstava nepriamych nstrojovNstroje CBPriame nstrojeminimlne rokov sadzby zvkladov (banka m tendenciu poskytn minimlny

14、 rok, preto je zabezpeen minimlna .s.)maximlne rokov sadzby zverov (banka m tendenciu poia peniaze za maximum, preto NBS stanovuje horn hranicu na ochranu klienta. U 30 % je era.)maximlny rozsah poskytovanch verov pravidl obozretnho podnikania (NBS ich schvlila sinnosou od 1.1.1993 aboli to opatreni

15、a NBS: . 2 okapitlovej primeranosti, . 3 overovej angaovanosti, . 4 opravidlch likvidity a. 5 oregulcii menovch rizk. Uveden predpisy stanovuj limity, ktor mus banka vo svojej obchodnej innosti dodriava.) Kapitlov primeranos sa meria ukazovatemi, ktor s zjednoten vmedzinrodnom meradle. Najvznamnejm

16、ukazovateom je tzv. Cooke-Ratio (capital assets ratio), ktor je definovan ako pomer kapitlu kstu tzv. rizikovo-vench aktv vyjadren v percentch. Kapitlom banky sa rozumie set vlastnho kapitlu adodatkovho kapitlu, ktor je znen oodpotaten poloky. Ak je ukazovate vysok, hovor onzkej vnosovosti aktv, inm

17、i slovami, banka mlo podnik“. Ak je ukazovate nzky poukazuje na vysok rizikovos bankovej innos. Zhistrie: Vroku 1993 mali banky stanoven dosiahnu Cookov minimlny tandard vo vke 6,25 %, na al rok vo vke 8%. Sasnos: Vroku 2000 bola vypracovan Direktva okapitlovej primeranosti 2000/12, ktor bola postav

18、en na troch pilieroch: prv pilier zavdza minimlne kapitlov poiadavky, druh pilier definuje proces preverenia amonitorovania kapitlovej primeranosti orgnmi dohadu atretm pilierom je trhov disciplna azverejovanie informci obanke. Cieom zverov je segmentcia bankovho portflia do jednotlivch segmentov po

19、da rizika.Smernica Eurpskeho paramentu 2006/49/ES okapitlovej primeranosti bnk ainvestinch spolonost implementuje problematiku Bazilejskej dohody II. Cieom je, aby poiadavky na vlastn zdroje bnk zodpovedali skutonm rizikm, ktorm s banky vystaven. Nov pravidl smeruj kposilneniu rizikovej citlivosti.

20、Tieto poiadavky s preklopen do opatren NBS . 15/2006 orizikch aosystme riadenia rizk, . 13/2006 ovlastnch zdrojoch finannho konglomertu apoiadavkch na vlastn zdroje ako aj opredkladan vkazov NBS, . 16/2006 olikvidite bnk. vyhlky aostatn predpisyPriame nstroje psobia priamo, zvzne, direktvne a plone

21、na vetky banky.Nepriame nstroje charakteristickou rtou nepriamych nstrojov je, e nepsobia direktvne, zvzne, nemaj prikazujci charakter. CB ich uplatuje poda vlastnho uvenia, poda konkrtnej situcie vo vntri ekonomiky. CB prostrednctvom tchto nstrojov vytvra vhodn prostredie pre KB, aby sa dobrovone r

22、ozhodovali, menili aprispsobovali svoje podnikatesk aktivity. Medzi nepriame nstroje patr:zkladn sadzba bankov rada NBS na svojom 26. rokovan 12.12.2002 rozhodla ozaveden zkladnej rokovej sadzby splatnosou od 1.1.2003. Je to predtm pouvan diskontn sadzba (diskont) historicky prv nstroj menovej polit

23、iky. Od nej sa odvjaj vetky ostatn rokov sadzby. Ak sa rokov sadzba zvi, spsob a prstup kpeniazom, zdraenie peaz ansledne spomalenie prpadne pokles ekonomickho rastu. Naopak, pri znenej rokovej sadzbe je dopyt po peniazoch, s prstupnejie, lacnejie, o stimuluje ekonomick rast.Od 25.4.2007 je vka zkla

24、dnej rokovej sadzby 4,25% atto sadzba je toton pre 2-tdenn REPO tendre.povinn minimlne rezervy CB ich pouva na ovplyvovanie vekosti peanej masy vobehu, ako hlavnho determinanta cenovej stability. Nie vetky krajiny E alebo sveta s povinn vytvra PMR. Nae KB povauj PMR za dodaton za, pretoe im unik as

25、ich potencionlneho vnosu. PMR tvor banka, ktor zaala vykonva bankov innosti na zklade povolenia. NBS uverejuje na svojej internetovej strnke zoznam tvorcov PMR ako aj predpsan vku ansledne zverejuje skuton plnenie PMR ato denne. Celkov plnenie PMR sa vyhodnocuje na zklade priemernho stavu dennch zos

26、tatkov za uplynul mesiac. NBS uruje zkladu pre vpoet PMR (tvor ju set zvzkov: neterminovan aterminovan vklady aprijat very vSk aCM cudzej mene, vklady aprijat very svpovednou lehotou vSk aCM aemitovan dlhov CP vSk aCM okrem hypotekrnych zlonch listov), vku PMR = 2% zo zkladne. PMR sa ved na te peanc

27、h rezerv vedenom vNBS as roen 1,5 % p.a. Za nedodranie PMR s banky sankcionovan.Opercie na vonom trhu REPO obchody (alebo aj tendre)Repoobchody pvodne vznikli vUSA aje to oznaenie pre kolaterizovan (kolaterl=zabezpeenie) piku. Je to spotov okamit predaj CP ansledn sptn nkup CP kuritmu du vbudcnosti

28、za dohodnut cenu zven orok.Kalm opercim na vonom trhu patria aukcie ttnych pokladninch poukok attnych dlhopisov.lohy CBHlavnm cieom NBS je udranie cenovej stability.Okrem toho NBS:- uruje menov politiku,- vydva bankovky amince- riadi, koordinuje azabezpeuje pean obeh, platobn styk aztovanie dt plato

29、bnho styku (jedin platobn systm vSR pouvan na ztovanie tuzemskch platieb je SIPS)- pln innosti, lohy aprva apovinnosti vyplvajce zasti NBS veurpskom systme centrlnych bnk- prispieva kstabilite finannho systmu, ochrany klientov, repektovaniu pravidiel hospodrskej sae (vykonva dohad nad finannm trhom)

30、- vykonva dohad nad fungovanm bankovho systmu (povouje bankm innos, odober povolenie.) Zhistrie: Na Slovensku mali finann akosti tieto banky:december 1997 bola vyhlsen nten sprva na Investin arozvojov banku (IRB). Banka nebola schopn vyplca vklady zdvodu prli vysokej verovej angaovanosti venergetick

31、om priemysle azlom veden majoritnho vlastnka VS. Spsob rieenia: ozdravenie zo zdrojov ttu. (terajia OTP Bank Budape)oktber 1999 bola vyhlsen nten sprva na Priemyseln banku Koice, poskytla vemi rizikov very Ruskej federcii. Priemyseln banku so vetkmi aktvami ipasvami odkpila Slovensk sporitea.decembe

32、r 1999 zaiatkom decembra bola po prvkrt vnovodobch dejinch SR odobrat licencia AG Banke kvli problmom svyplatenm loky investinmu fondu Prvej slovenskej investinej aprivatizanej spolonosti vo vke 1,3 mld Sk. Do nepriaznivej finannej pozcie sa AG Banka dostala po prevzat aktv Agrobanky, vktorej zostal

33、a nevymoen pohadvka 2,5 mld. Sk. Spsob rieenia: likvidciaaprl 2000 bankov dohad zaviedol nten sprvu vSlovenskej kreditnej banke SKB. Dvodom bolo poruenie obozretnho podnikania banky ver jednmu klientovi Slovenskm lodeniciam nad 40 % zkladnho imania banky. Nasledovali problmy splnenm povinnch minimln

34、ych rezerv , neskr slikviditou. Spsob rieenia: likvidciajl 2000 zaveden nten sprva d Dopravnej banke. Akcionri neprejavili riei problm minimlnej kapitlovej vybavenosti. Spsob rieenia: likvidciajn 2001 akosti Devn banky, otyri mesiace vyhlsen konkurz na majetok banky. Tomu vak predchdzala histria ban

35、ky. Pri prvch akostiach so zlmi vermi hadali predstavitelia banky pomoc vRusku. Atak sa akcionrmi banky postupne stali rusk spolonos MFK aENERGIA Moskva ktor dodvala na Slovensko palivov lnky do jadrovch elektrrn. f Energie Sergej Gorodkov sa neskr stal predsedom predstavenstva banky. Vo februri 96

36、poverila Meiarova vlda banku deblokciou ruskho dlhu. fom banky bol vtom ase Karol Martinka. Banka poruovala pri deblokcii dohodnut pravidl ato vrozpore smandtnou zmluvou poverila deblokciou tretiu osobu firmu snejasnm pozadm (KATRIM STELLY).Zrove sa odhalilo, e vntorn predpisy banky umouj poskytn ve

37、ry vemi rizikovm klientom. Scieom zska cudzie zdroje zaala banka vroku 98 lka vkladateov na 16 % roky, priom asto neplnila PMR afinancovala vznik televzie LUNA. Osobn vzby na prv Dzurindovu vldu predili ivot banky. Orok neskr dostala dokonca od vldy piku 60 mil Sk, ktor chcela vyrovna spenmi deblokc

38、iami. Rusk strana vak one stratila zujem, lebo SR odmietla vojensk dodvky. Strata Devn banky vjni 2001 dosiahla 2 mld korn apodiel zlch verov 80% zo vetkch poskytnutch. tt vyplatil klientom zfondu ochrany vkladov 11,3 mld Sk. To bola posledn skrachovan banka vSR. Organizan truktra NBSNajvym riadiaci

39、m orgnom je Bankov rada. Zo zasadnutia BR vydvaj sprvu pre tla amdi vo forme Komunik“.BR m 11 lenov ztoho: - 1 guvernr ( Ivan ramko)- 2 viceguvernri ( Martin Barto, Viliam Ostrolk)- 8 alch lenovGuvernra aviceguvernrov menuje a odvolva prezident SR na nvrh vldy po schvlen NR aosem alch lenov menuje a

40、odvolva vlda na nvrh guvernra NBS. Funkn obdobie bankovej rady je 5 rokov.Bankov rada: a) uruje menov politiku anstroje na jej uskutoovanie arozhoduje omenovch opatreniach NBS b) uruje zsady vkonu aorganizciu vkonu dohadu nad finannm trhomDirektrium je vkonn orgn.Komern (obchodn) bankyDefinciaTypolg

41、ia bnkOrganizcia ariadenie obchodnch bnkDruhy bankovch operciDefinciaKomern banky predstavuj obchodno-podnikatesk subjekty zameran na dosahovanie zisku.Obchodn banka je prvnick osoba, vSR zaloen ako akciov spolonos bez verejnej vzvy na upsanie akci. Oudelen povolenia rozhoduje NBS, vniektorch prpado

42、ch po dohode sMF SR.Pre zaloenie KB je potrebn zkladn imanie vo vke 500 milinov Sk len vpeanej podobe. Pre zaloenie hypotekrnej banky je potrebn zkladn imanie vo vke 1 miliardy Sk.Typolgia bnkVdecentralizovanej ekonomike psob vek poet bnk, vznam m vak 10-15 bnk. Po treom stupni reformy bankovnctva v

43、zniklo vSR vea zahraninch bnk. Typolgiou bnk rozumieme lenenie bnk zrznych hadsk. Nie vetky hadisk je mon vymenova, zamerali sme sa len na niektor vznamn.hadisko hadisko vlastnctva ttne banky s vplnom alebo iastonom vlastnctve ttu. Slia na zabezpeenie presadenia ttnych zujmov. (1.Konsolidan banka-bo

44、la zriaden by prevzala problematick very od komernch bnk poas ozdravnho procesu alebo retrukturalizcie bnk. Svoju lohu u splnila. 2. Slovensk zrun arozvojov banka vznikla 1.1.1991 ako ttna banka zameran na rozvoj podnikateskch aktivt. Vroku 2002 sa pretransformovala zo ttneho peanho stavu na akciov

45、spolonos. Jej innos je zameran na pomoc zaostvajcim reginom, na modernizovanie systmov vzdelvania apodporu rozvoja zamestnanosti. Poskytuje bankov zruky afinann very ttneho fondu rozvoja bvania uren pre obce amest, obecn njomn byty ana obnovu bytovho fondu.3. EXIM Banka - bola zriaden zkonom 80/1997

46、, jej cieom je podporova vvozn adovozn opercie prostrednctvom verov, poisovanm apod.drustevn banky s zaloen na podielovom drustevnom vlastnctve. S to banky malej prpadne strednej vekosti. Podnikaj formou svojpomocnho hospodrenia. (u ns nemme)skromn banky predstavuj zkladn formu bankovho podnikania a

47、vystupuj vrznych formch: akciov spolonos, s.r.o. , banky jednho majitea tzv. bankov dom. (v SR vetky banky maj podobu len a.s.). Vo vyspelch ttoch prevauj a.s. S to banky srozvetvenou sieou fililok azastupitestiev.hadisko poda zamerania innostibanky univerzlne s to banky srozhodujcim postavenm na tr

48、hu. Univerzalizcia je hlavn tendencia vpodmienkach globalizcie. Znamen, e banka ponka vetky druhy operci. ( vSR prevauj univerzlne banky, vnimku tvoria stavebn sporitene).Vhodou tchto bnk je, e sa udria vkonkurennom boji (takmer vetky banky ponkaj rovnak produkty poznmka: sbor produktov tvor produkt

49、ov portflio), klient dostva vetko vjednej banke aniekedy dokonca ujednho zamestnanca. Zamestnanci vtakejto banke s vzjomne zastupiten, nie s tak zko pecializovan, ako vbanke b). anroky na ich vedomosti s vysok.pecializovan banky zameriavaj sa na urit vybran okruh bankovch operci napr.eskontn banka,

50、reeskontn, akceptan, hypotekrna, lombardn banka .pecializcia m svoje vhody: vysok profesionalita, odbornos pracovnkov ale aj nevhody ato poet vskytu danch operci. Pouitenos zamestnancov je obmedzen, vzhadom na vemi zke zameraniehadisko poda pvodu kapitlubanky domcebanky zahranin - reprezentcie (zast

51、penie) matersk banka vzahrani - poboky samostatn podnikatesk subjekty 4. hadisko vekos banky (predstavuje ekonomick silu, monosti avznam banky)a) mal bankyb) stredn bankyc) vek bankyvekos sa posudzuje rzne: poda vekosti ZI, poda objemu aktv banky apod.5. hadisko vekos klientov (orientcia na klienta

52、rznej vekosti)a) maloobchodn banky retailov zkladu tvoria prevane mal klienti b) vekoobchodn banky wholesalov orientcia prevane na vekch klientovOrganizcia ariadenie komernej bankyNajastejie si predstavme organizan truktru. Chpeme ju ako truktru prvkov banky so vzjomnmi vzahovmi vzbami. Organizan tr

53、uktru banky ovplyvuje aj trhov pozcia banky. Komern banka mus ma tatutrny orgn (predstavenstvo), dozorn radu astanovy. Hlavn stratgiu a obchodn politiku udva centrla stredie. Je hlavnm riadiacim tvarom. Za realizan vkonn tmy povaujeme poboky, fililky alebo expozitry. Vek banky mu ma oblastn regionln

54、e riaditestvo. (poznmka: fililka = expozitra znamen ni organizan celok napr. reg.riaditestvo je vTrenne, poboka je vPrievidzi afililka je vHandlovej.) Poboky s zkladnm organizanm lnkom banky. Realizuj vinu obchodov sklientmi. Maj prenesen kompetencie zstredia.Druhy bankovch opercivkladyverypokladnin

55、 opercie, zmenrensk innosplatobn styk /tuzemsk aj zahranin/financovanie zahraninho obchodu, emisia cennch papierovporadensk aostatn slubyprenajmanie bezpenostnch schrnokNiektor zdroje uvdzaj aj opercie pasvne, aktvne aostatn.(lenenie svis stovnm hadiskom).Pasvne opercie s opercie banky zameran na zs

56、kavanie vkladov od klientov. Predstavuj rozhodujcu as zdrojov banky (cca 92 %) . Tieto zdroje s cudzie, klienti prenechvaj svoje vklady banke na urit as za odmenu rok. Tento rok predstavuje pre banku nkladov rok. Vklady mu ma rznu podobu i formu. Tto skladba truktra cudzch zdrojov je pre banku dleit

57、 ak banka pozn sumu vkladu aobdobie, na ktor je vklad uloen, me stmito vkladmi disponova- obchodova ansledne tvori vnos.Vklady zhadiska meny poznme:korunovdevzovVklady zhadiska asu:krtkodob (do 1 roka)strednodob (do 4, niektor zdroje uvdzaj do 5 rokov)dlhodobVklady zhadiska formy:vklady na poiadanie

58、 s to aj vklady na videnie, vista vklady, denn peniaze. Predstavuj ben ty podnikateov (tvoria najv podiel) , obyvatestva, vldy, samosprvnych celkov, inch bnk. Poas da niekokokrt menia svoj zostatok uhrdzaj sa znich zvzky apohadvky, preto s pre banku najmenej stabilnm zdrojom. S aj najniie roen (0,10

59、 % p.a.). Podiel tchto vkladov rastie srozirujcim sa bezhotovostnm platobnm stykom. Aj napriek tomu, e tieto vklady denne menia svoj stav, jednotliv vkladatelia neznia svoj zostatok na te pod minimum avznik tzv. usadenina = shrn pomyselnch minimlnych zostatkov na toch klientov.terminovan vklady s to

60、 vklady, ktor klient na urit as nepotrebuje. Poznme TV:smonosou predasnho vberu vber mon pred dohodnutm termnom. Klient mus zaplati sankn poplatok za nedodranie asu, ktor sa pota za obdobie odo da vberu do da splatnosti vkladu. (aj 2 % zvkladu)bez monosti predasnho vberu nemon vybra pred dohodnutm t